Christian Dior - návrhár

Ako návrhár vládol ženskej móde od konca 40. rokov až do polovice 50. rokov minulého storočia. Pás musel byť odrazu stiahnutý a úzky, prsia výrazné a vysoko posadené, plecia zaokrúhlené a padnuté, sukne dlhšie než predtým a bohato nariasené. Diorova silueta presýpacích hodín vzkriesila vystužené živôtiky a krinolíny a vyžadovala si množstvo ťažkých, drahých látok. Po strohom štýle druhej svetovej vojny bol návrat k predchádzajúcej extravagancii a ženskosti pre niektorých mätúci, ale iní ho považovali za osviežujúci a príťažlivý.

Dior pôvodne študoval politológiu a pomáhal aj riadiť umeleckú galériu, v roku 1935 však začal predávať módne ilustrácie novinám a návrhárom, napríklad Robertovi Piguetovi. V roku 1935 sa stal Piguetovým asistentom. U Pigueta vytváral úzke ,,amforové,, šaty s oblými bokmi, ktoré sa neskôr vrátili. Veľkú pozornosť na seba upriamil šatami Café Anglais na jar 1939. Boli ušité z vlny so vzorom kohútej stopy, mali priliehavý vrch a širokú sukňu.

Diorovým ďalším zamestnávateľom (1941 - 1946) bol salón Luciena Lelonga, kde najprv pracoval ako asistent s kolegom Balmainom, potom ako hlavný návrhár. Keď tam pracoval na kostýmoch pre film Le Lit á Colonnes (1942), odohrávajúci sa koncom 19. storočia, oboznámil sa s historickou módou a so starými krajčírskymi technikami, čo podnietilo jeho predstavivosť. Vlastný salón si otvoril v roku 1946 vďaka podpore textilného výrobcu Marcela Boussaca. Jeho prvú kolekciu na jar 1947 - volala sa Corolle podľa inšpirácie obráteným tvarom kvetu a obsahovala ikonický kostým Bar - nazvala redaktorka Harper s Bazaaru Carmel Snowová ,,novým vzhľadom,,. Tak začalo desaťročie, kde sa pracovitý,  dôsledný a skromný Dior hrial na výslní módneho sveta a vzkriesil Paríž ako centrum haute couture. Medzi jeho zákazníčky patrili Rita Hayworthová, Margot Fonteynová alebo princezná Margaret a v roku 1957 tvorili jeho predaje polovicu parížskeho trhu s haute couture.

Po Corolle prišla na jar 1953 kolekcia Tulip, plná kvetinových farieb a vzorov, a kolekcia voľnejších siluet. Silueta ,,H,, (1954) zužovala a splošťovala, pričom zdôrazňovala boky, na jar 1955 prišla zasa silueta A ovplyvnená pánskym oblečením, ktoré sa rozširovalo od pliec, jesenná línia Y priniesla úzke sukne a zdôraznila plecia. Medzi ďalšie návrhy, ktoré určovali smer módy, patrili pompézne večerné šaty, dramatické ,,kuliovské,, klobúky nazývané pre svoju veľkosť ,,koleso z voza,, , šnúry perál, stojaté goliere, princesové strihy, polovičné opasky na kabátoch a plášťoch, štóly. Diorovými obľúbenými farbami boli námornícka modrá, čierna a biela.

Východný vplyv bol badateľný na tunikových šatách a cheongsamoch (rovných šatách so stojačikom a bočným rázporkom). Neskôr sa Diorov štýl uvoľnil do tvarov, ako bol napríklad vareuse (voľný kabát).

Po Diorovej smrti v roku 1957 prevzal opraty mladý Yves Saint Laurent, po ňom Marc Bohan, Gianfranco Ferré, John Galliano a Raf Simons.
Diorov úspech pramenil sčasti z jeho geniality v tom, čo dnes poznáme ako marketing, zmysel pre propagáciu je rovnako dôležitým odkazom ako nový vzhľad. Hoci bol na vrchole len desať rokov, vplyv jeho stále prosperujúcej globálnej značky je enormný a inšpiroval veľa návrhárov od Christiana Lacroixa po salón Marchesa.

Tu je zaujímavá stránka:

http://www.thethreef.com/2014/11/icon-style-christian-dior.html