Beau Brummell
George Bryan Brummell, narodil sa v Londýne v roku 1778, bol nazývaný aj Beau, často odsudzovaný ako povrchný fičúr, nebol len obyčajným arbitrom elegancie regentského Anglicka. Ako prvý skutočný dandy s veľkým vplyvom pomohol na začiatku 19. storočia pretvoriť pánsku módu a vydláždiť cestu modernému mužskému odevu. Stal sa aj archetypom hviezdy posadnutej vlastným vzhľadom v období pobláznenom celebritami, ktoré trvá dodnes. Brummell sa priatelil s princom Jurajom (regentom a neskôr kráľom Jurajom IV.) a radil mu v oblasti módy a etikety. Jeho vplyv sa rozšíril v Anglicku aj vo Francúzsku.
Brummel bol vraj vysoký a fešný, takže robil česť svojej prezývke (beau - pekný). Pre svoju dôkladnosť býva obviňovaný z prílišnej starostlivosti o vzhľad, opak však bol pravdou. Aristokrati v 18. storočí nosili pestré látky, biele pančuchy, volány, pracky, trojrohé klobúky a používali parfumy. V Brummellových časoch sa móda zjednodušovala a on tento trend upevnil a výstrednosť nahradil farebne striedmou eleganciou.
Brummel sa inšpiroval športovým odevom anglického vidieckeho džentlmena, ktorý ladil s revolučnou náladou tých čias. Patrili k nemu jednoduchá biela košeľa, vybielená a naškrobená, priliehavá svetlá vesta, dvojradový vlnený kabát s krátkou prednou časťou a so zvesmi, čierny alebo tmavomodrý, priliehavé pantalóny namiesto culotte po kolená, nápadito uviazaný biely ľanový nákrčník (Brummell nosil ,,vodopád,, zo splývavých vrstiev), cylinder. Jediným nápadným detailom boli mosadzné gombíky kabáta. V 20. a 30. rokoch 19. storočia sa tento odev stal štandardom a Brummell tak svojimi nohavicami, kabátom a výraznou viazankou v podstate presadil originál moderného obleku s kravatou.
Brummellov čistý vzhľad si vyžadoval krátke kučeravé vlasy vlasy a čerstvo umytú tvár. Odmietal voňavky, lebo sa každý deň umýval, čo v tých časoch nebolo bežné. Starostlivosť o telo a tvár patrila k jeho etikete založenej na harmónii, dokonalosti a pozornosti venovanej detailu. Brummell si dával topánky leštiť šampanským a pri obliekaní zamietol celú kopu viazaniek, kým sa záhahyby naskladali presne tak, ako chcel. Podľa jednej karikatúry bol taký prieberčivý, že vraj základ jeho rukavíc robil jeden rukavičkár, palce druhý a zvyšné prsty tretí.
Dandizmus je aj stav mysle. Brummell sa tváril ľahostajne, akoby jeho elegancia bola úplne bezprácna (dnes by sme povedali, že bol ,,cool,,, podobný prístup mala Coco Chanelová, ktorej sa niekedy hovorilo ,,Beau Brummell v sukni,,). Za nonšalantnou fasádou sa však skrývala šesťhodinová príprava. Šaty museli byť perfektne strihané. Vďaka pokroku v textilnom priemysle vznikla pružnejšia vlnená tkanina, z ktorej sa skvele sediaci odev ušil oveľa ľahšie než v minulosti. Brummell pomohol spraviť z Londýna centrum pánskeho krajčírstva. Jeho túžba po kvalite inšpirovala Charlesa Wortha, Aquascutum a Tommyho Nuttera zo Savile Row. Životný štýl dandyov prežil v oblekoch Micka Jaggera zo 60. a 70. rokov minulého storočia a neskôr v osobnom šatníku Karla Lagerfelda.
Brummel bol vraj vysoký a fešný, takže robil česť svojej prezývke (beau - pekný). Pre svoju dôkladnosť býva obviňovaný z prílišnej starostlivosti o vzhľad, opak však bol pravdou. Aristokrati v 18. storočí nosili pestré látky, biele pančuchy, volány, pracky, trojrohé klobúky a používali parfumy. V Brummellových časoch sa móda zjednodušovala a on tento trend upevnil a výstrednosť nahradil farebne striedmou eleganciou.
Brummel sa inšpiroval športovým odevom anglického vidieckeho džentlmena, ktorý ladil s revolučnou náladou tých čias. Patrili k nemu jednoduchá biela košeľa, vybielená a naškrobená, priliehavá svetlá vesta, dvojradový vlnený kabát s krátkou prednou časťou a so zvesmi, čierny alebo tmavomodrý, priliehavé pantalóny namiesto culotte po kolená, nápadito uviazaný biely ľanový nákrčník (Brummell nosil ,,vodopád,, zo splývavých vrstiev), cylinder. Jediným nápadným detailom boli mosadzné gombíky kabáta. V 20. a 30. rokoch 19. storočia sa tento odev stal štandardom a Brummell tak svojimi nohavicami, kabátom a výraznou viazankou v podstate presadil originál moderného obleku s kravatou.
Brummellov čistý vzhľad si vyžadoval krátke kučeravé vlasy vlasy a čerstvo umytú tvár. Odmietal voňavky, lebo sa každý deň umýval, čo v tých časoch nebolo bežné. Starostlivosť o telo a tvár patrila k jeho etikete založenej na harmónii, dokonalosti a pozornosti venovanej detailu. Brummell si dával topánky leštiť šampanským a pri obliekaní zamietol celú kopu viazaniek, kým sa záhahyby naskladali presne tak, ako chcel. Podľa jednej karikatúry bol taký prieberčivý, že vraj základ jeho rukavíc robil jeden rukavičkár, palce druhý a zvyšné prsty tretí.
Dandizmus je aj stav mysle. Brummell sa tváril ľahostajne, akoby jeho elegancia bola úplne bezprácna (dnes by sme povedali, že bol ,,cool,,, podobný prístup mala Coco Chanelová, ktorej sa niekedy hovorilo ,,Beau Brummell v sukni,,). Za nonšalantnou fasádou sa však skrývala šesťhodinová príprava. Šaty museli byť perfektne strihané. Vďaka pokroku v textilnom priemysle vznikla pružnejšia vlnená tkanina, z ktorej sa skvele sediaci odev ušil oveľa ľahšie než v minulosti. Brummell pomohol spraviť z Londýna centrum pánskeho krajčírstva. Jeho túžba po kvalite inšpirovala Charlesa Wortha, Aquascutum a Tommyho Nuttera zo Savile Row. Životný štýl dandyov prežil v oblekoch Micka Jaggera zo 60. a 70. rokov minulého storočia a neskôr v osobnom šatníku Karla Lagerfelda.
Komentáre
Zverejnenie komentára