Charles Worth - návrhár
Charles Worth - návrhár, ktorý si svoju povesť zakladateľa haute couture - profesionálne navrhnutej módy šitej na mieru - určite zaslúžil. Celú druhú polovicu 19. storočia vládol parížskej scéne a urobil z nej centrum módneho sveta. Odklon od krajčírov k návrhárom, ktorí svoje výtvory podpisovali, začal éru módneho priemyslu, ako ho poznáme dnes.
V čase rozkvitajúceho Napoleonovho Druhého cisárstva (1852 - 1870) sa Worthovi darilo. Pomáhali mu aj kontakty jeho manželky. V 60. rokoch patrila medzi jeho zákazníčky kňažná Paulina Metternichová, žena rakúskeho veľvyslanca vo Francúzsku. Tá ho predstavila cisárovnej Eugénii, ktorá sa čoskoro stala jeho klientkou.
Worth šil plesové šaty s horami volánikov a odevy z kombinácie taftu, zamatu a svojho obľúbeného lyonského hodvábu, doplnené napríklad drevenými korálikmi ovinutými hodvábnou niťou a podobnými detailmi. V polovici storočia prijal obrovské krinolíny, ktorými sa preslávilo toto obdobie a aj on sám. Ako prvý predstavil vpredu plochú sukňu s turnierou, ktorá prevzala vládu po páde cisárstva v roku 1870.
Medzi ďalšie inovácie patrili tunika po kolená nosená s dlhou sukňou, kratšia krinolína na vychádzky a šunkové rukávy populárne koncom 19. storočia - spolu s inými nápadmi ich odpozoroval na návštevách Londýna a v Národnej galérii (v tomto prípade z alžbetínskych čias).
Worth bol prvý, kto predvádzal s predstihom ucelené sezónne kolekcie, používal manekýnky a vyrábal odevy, ktoré sa kopírovali vo Francúzsku a predávali sa po celom svete spolu s exkluzívnymi kusmi. Pre obavy z kopírovania sa zasadzoval o vznik asociácie haute couture, ktorá funguje dodnes.
Po jeho smrti v roku 1895 prešla firma na synov Gastona-Luciena a Jeana-Philippa. Preslávila sa i večernými a koktailovými šatami v 20. rokoch minulého storočia a v 50. rokoch zanikla. Worthom sa inšpirovali Poiret, Bellville Sassoon, Valentino atd.
Worth vedel propagovať sám seba a obchod premenil na umenie. Bol prvým arbitrom mužského štýlu medzinárodného významu a jeho slovo bolo zákon. Nepodvoľoval sa zákazníkom, ale oni jemu.
Monsieur Worth bol paradoxne pôvodom Angličan. Keď musel ísť v 13 rokoch pre finančné problémy rodiny pracovať, presťahoval sa z Lincolnshiru do Londýna a zamestnal sa vo firme Swan & Edgar. V roku 1845 odišiel do Paríža do Maison Gagelin, kde sa vyrábali doplnky. V roku 1855 dostal na parížskej Exposition Universelle medailu za vyšívanú vlečku. V roku 1858 založil s partnerom Ottom Boberghom vlastnú dielňu na 7 Rue de la Paix. Worth vedel tvoriť, bezchybne šiť a obchodovať. Starostlivo si vypestoval auru exkluzivity. Vo svojej dielni označenej diskrétnym pozláteným štítom mal niekoľko salónov vrátane zrkadlového, v ktorom rozostavil oblečené figuríny, aby si zákazníčky mohli porovnať svoje biedne oblečenie s jeho výtvormi.
V čase rozkvitajúceho Napoleonovho Druhého cisárstva (1852 - 1870) sa Worthovi darilo. Pomáhali mu aj kontakty jeho manželky. V 60. rokoch patrila medzi jeho zákazníčky kňažná Paulina Metternichová, žena rakúskeho veľvyslanca vo Francúzsku. Tá ho predstavila cisárovnej Eugénii, ktorá sa čoskoro stala jeho klientkou.
Worth šil plesové šaty s horami volánikov a odevy z kombinácie taftu, zamatu a svojho obľúbeného lyonského hodvábu, doplnené napríklad drevenými korálikmi ovinutými hodvábnou niťou a podobnými detailmi. V polovici storočia prijal obrovské krinolíny, ktorými sa preslávilo toto obdobie a aj on sám. Ako prvý predstavil vpredu plochú sukňu s turnierou, ktorá prevzala vládu po páde cisárstva v roku 1870.
Medzi ďalšie inovácie patrili tunika po kolená nosená s dlhou sukňou, kratšia krinolína na vychádzky a šunkové rukávy populárne koncom 19. storočia - spolu s inými nápadmi ich odpozoroval na návštevách Londýna a v Národnej galérii (v tomto prípade z alžbetínskych čias).
Worth bol prvý, kto predvádzal s predstihom ucelené sezónne kolekcie, používal manekýnky a vyrábal odevy, ktoré sa kopírovali vo Francúzsku a predávali sa po celom svete spolu s exkluzívnymi kusmi. Pre obavy z kopírovania sa zasadzoval o vznik asociácie haute couture, ktorá funguje dodnes.
Po jeho smrti v roku 1895 prešla firma na synov Gastona-Luciena a Jeana-Philippa. Preslávila sa i večernými a koktailovými šatami v 20. rokoch minulého storočia a v 50. rokoch zanikla. Worthom sa inšpirovali Poiret, Bellville Sassoon, Valentino atd.
Komentáre
Zverejnenie komentára